BLOG 03 – Určite sa dozviete

 In porotcovský blog

Hoci nie sme ešte ani v desatine všetkých hodnotení, priznám sa, že už mi srdce piští po nejakom naozaj dobrom románe. Chutnom, prehľadnom, čítavom, nepredvídateľnom, originálnom, atmosféry plnom. Len veľmi málo týchto kvalít som zatiaľ našla v súťažných poviedkach. Najvyšší počet bodov vo všetkých doteraz hodnotených príbehoch je sedem a aj to som udelila len dva razy. Na druhej strane, dalo sa to očakávať. Z literárnych serverov viem, že skutočne dobrých prác je medzi začínajúcimi autormi ako šafranu.

Počnúc týmto hodnotením tiež prestávam používať dvojtvary autor/autorka a zostávam len pri autorovi. Skloňovanie viet v oboch tvaroch je totiž veľmi spomaľujúce. Pri väčšine poviedok však tuším, či ide o autora alebo autorku. Som zvedavá na výsledkovú listinu, a ak som sa v určení pohlavia pomýlila, bude to príjemné prekvapenie a dodatočná v duchu vyslovená poklona autorovi. Alebo autorke.

Pri niektorých hodnoteniach si viem vystačiť so všeobecnejšou charakteristikou bez konkrétnych podrobností. Je to zámer, ktorý má viacero dôvodov. Jednak by som rada primäla viacerých autorov zamýšľať sa, či tie chyby náhodou neurobili v poviedke oni. A možno ich aj urobili, len ešte neprišli na rad, alebo neboli také významné, aby som ich zmienila. Chyby sa totiž od poviedky k poviedke opakujú, dokonca viac, ako som čakala. Ďalej, príliš konkrétne odvolávky na dej bez jeho znalosti by málokoho okrem autora bavilo čítať.

No ak sa nenájdete alebo si nie ste istí, nezúfajte. Značím si, ktoré hodnotenie prislúcha ktorej poviedke, a po skončení súťaže na požiadanie súkromne oznámim autorom ich číslo.

Poznámka: Uvedené čísla poviedok nekorešpondujú s poradím, v akom boli poviedky prijaté. Porotcovia čítajú poviedky v ľubovoľnom poradí.

 

21. poviedka

Hladko, čitateľne, aj keď nie nápadito napísaný fantasy príbeh. Mal aj náznaky atmosféry. A čo je asi najpozitívnejší moment, po prvýkrát zo všetkých doteraz prečítaných súťažných príspevkov som hlavnej hrdinke držala palce. Zároveň som ich ale držala aj autorovi, aby nás v deji niečím príjemným prekvapil, aby sa opäť všetko nedialo mnohokrát videným, počutým a čítaným spôsobom. No márne. Osud postáv vkĺzol do jedného z klasických klišé, pred ktorými som vo svojom príspevku nedávno varovala. Zároveň si nie som istá, či som správne pochopila koniec – mal by byť napísaný jednoznačnejšie. A posledná veta sa mi teda nepáčila absolútne. Nadpriemer.

 

22. poviedka

Ako naznačil už názov, opäť tu máme humorný text. Či skôr neveľmi úspešný pokus oň. Najprv som z toho vinila osobné preferencie – zďaleka nie každý humor mi sadne. Narážala som na stále trápnejšie pokusy o vtip a naozaj by som sa čudovala, keby toto u niekoho vyvolávalo záchvaty smiechu. Príbeh bol dlhý a pre mňa poriadne únavný. Okrem slabých vtipov mi v jeho vychutnaní bránila podstatná vec – čím ďalej, tým menej mi bolo jasné, čo sa v ňom vlastne deje. Chýbali jednoznačné vyjadrenia kto, kam a prečo. Ako vysvitlo pred koncom, ani postavy v tom nemali jasno, ale to sa predsa dalo napísať tak, aby bolo čitateľovi jasné, že v tom nemajú jasno. Nie tak, aby mal čitateľ podozrenie, že niečo prehliadol a musí sa v texte vracať a hľadať skrytú zmienku. A pointa tomu vôbec nepomohla. Opäť ide pravdepodobne o veľmi okatú inšpiráciu filmom Zoznámte sa, Joe Black. Takže hoci hodnotenie vyzeralo spočiatku na slabší priemer, skončilo podpriemerom.

 

23. poviedka

Už od prvej strany bolo jasné, že sa mi to opäť nebude páčiť. Štýl prezrádza nie príliš skúseného autora. Hoci tuší niečo o dobrej poviedke a efekte údernej poslednej vety, nevyvoláva emócie. Niektoré repliky postáv pôsobia umelo a v príbehu som sa miestami strácala. Dej zase trpí podobným problémom, aký sme tu už mali dvakrát – téma je príliš náročná, príliš veľkolepá a jej realistické spracovanie autor nezvláda. Presvedčivo ututlať sprisahanie pred celým ľudstvom? V dnešnej dobe? Teda, skôr v budúcej – mimochodom, v príliš blízkej budúcnosti na to, aby sme očakávali pokrok takého rozsahu. Príbeh sa hemží logickými chybami, stojí na slabých základoch a navyše obsahuje ďalšiu WTF udalosť astronomického charakteru, ktorej prepojenie s hlavnou dejovou líniou tiež akosi pokrivkáva. Budí dojem, že je tam len kvôli nadpisu a snahe o efektný záver, lebo jeho tretia úloha by sa dala pohodlne nahradiť niečím iným. Pritom… nie je to úplný nezmysel, len obsahuje dosť podstatnú chybu. Po skončení súťaže sa o tom môžeme porozprávať.

Ale zase, aby sa nepovedalo, jeden prvok tam bol vcelku uveriteľný a výstižný. Po narazení naň som si už myslela, že som autorovi krivdila, keď som nemala z poviedky hneď dobrý dojem. Ďalšie chyby to ale žiaľ prekričali. V neposlednom rade aj pravopisné. Mala som chuť povedať to už pri niektorých predošlých poviedkach – v nominatíve množného čísla sa nepíše „y“. Text, zdá sa, prešiel len automatickou kontrolou pravopisu, ale robot sa človeku nevyrovná, však, autor?

 

24. poviedka

Príbeh napísaný štýlom, ktorý prezrádza pokročilejšieho autora. Vidno, že nad textom premýšľa, nenachádzam v ňom naivitu, svoj svet má prepracovaný do detailov a príbeh sa dokonca blysne aj originálnym nápadom. Aspoň dúfam, že originálnym, a nie iba niečím odkukaným z diela, ktoré nepoznám. Lež ani tento sa nečítal ľahko. Dalo by sa povedať, že svet je až príliš premyslený – obsahuje veľa magických rás, veľa histórie, vojen, problémov a najmä veľa mien postáv. Na krátkom priestore poviedky skrátka nie je šanca si to všetko zapamätať. Áno, viem, že detektívna zápletka sa nedá odohrať s dvoma-troma postavami, ktoré by boli pre príbeh takejto dĺžky ideálne. Ale to nič nemení na fakte, že toho bolo na mňa priveľa a strácala som sa. Nadpriemer.

 

25. poviedka

Tento príbeh mi silno pripomenul prostredie z Kingovej známej série Temná veža. Máme tu fantasy western… ktorý však pokojne mohol byť iba westernom. Hoci fantasy prvkami nešetrí, sú tu len ako kulisa. Hlavná dejová línia sa mohla odohrať aj celkom bez nich, hoci by vyznievala ešte banálnejšie, než vyznieva teraz. Čiže príbeh je poslabší. A spracovanie? Vidno, že autor sa urputne snaží o navodenie atmosféry, o vtiahnutie do deja všetkými zmyslami, o vyvolanie pocitu hnusu zdevastovaného (postapokalyptického?) sveta. Minimálne s hnusom je úspešný – smola, že som takýto príbeh čítala pri raňajkách. Ale atmosféra je napriek všetkej tej snahe slabá. Príbeh vťahuje málo, lebo sa začína dlhokánskymi opismi, ktoré sú síce na vyššej, no nie skvelej úrovni. A opäť žiadne členenie textu. Ani v dialógoch. Sem-tam hrubica potvrdzuje dojem, že autor, hoci určite na sebe už pracoval, by mal ešte viac čítať a trénovať. A ešte tu máme aj logickú chybu – to by naozaj v opísanej situácii skôr uhynul kôň ako človek? Slabší priemer.

 

26. poviedka

Tento príbeh má problém, s akým som tu ešte nestretla – nepodarilo sa mi zistiť, o čom je. Áno, párkrát sa už stalo, že mi unikla pointa, ale tu mi unikol celý dej. Pritom text pôsobil vyladene a skúsene. Na prvej strane som sa potešila, že konečne pôjde o dobré a originálne čítanie. Že som prvej scéne nerozumela ma netrápilo, je to jeden zo spôsobov, ako začať príbeh – nič neprezradiť, nechať čitateľa postupne odhaliť, čo a ako. Ale stránky pribúdali a odhaľovanie sa nekonalo. Teda, okrem skutočnosti, že to je o zombiách. Nie, netreba všetko písať polopate – to je zase chyba mnohých iných textov v tejto súťaži. Ale viac indícií treba určite. A napokon, nedošla mi ani žiadna súvislosť názvu s dejom. Hodnotím to ako slabší priemer za štylistiku a za možnosť, že sa tam niekde predsa len ukrýva myšlienka príliš hlboká pre môj intelekt.

 

27. poviedka

Opäť tu máme dlhší text, ktorý pôsobí ako od pokročilého začiatočníka. Má aj nápad, síce nijako ohurujúci, ale predsa len ešte neopozeraný. Štylistika a gramatika neobsahujú elementárne chyby, no je stále je to vzdialené tomu, aby sa text čítal takpovediac sám. Slabšie sú uvádzacie vety dialógov a občas aj dialógy samotné. Autor navyše vôbec nepracuje s drobnými detailmi, vďaka ktorým by postavy ožili a text ma vtiahol. Takto nemá šťavu. Podrobnejší rozbor viem spraviť po súťaži na požiadanie. A príbeh? Radosť z toho, že tu máme trochu originality, ma opustila približne v štvrtine. Už vtedy bolo totiž jasné, že to smeruje k obohranej pointe „zlí v skutočnosti nie sú zlí“. Staré známe scény, staré známe archetypy postáv. Zišlo z očí, zišlo z mysle. A prečo majú vlastne niektoré postavy anglické mená a iné slovenské? Ak na to existuje dôvod, bolo ho treba v poviedke aspoň naznačiť. Slabší priemer.

 

28. poviedka

Sci-fi, ktorej úvod ma nudil, zápletka a stredná časť vzpružila a záver sklamal. Nudnosť úvodu spočíva v tom, že na jeho pochopenie treba mať lepšie vzťahy s IT, ako mám ja. A tiež jeho nulové členenie na odseky. Zápletka – dobrá, máme tu opäť vcelku originálny nápad. Keby to bolo malo zo dva prekvapivé zvraty, mohla to byť vysoko nadpriemerná práca. Žiaľ, v poslednej tretine neprekvapí vôbec ničím a pointou je otrepané klišé, že zlo je spravodlivo potrestané. A ešte väčší problém je, kým je potrestané. Hlavný hrdina a rozprávač príbehu totiž nie je človek ani humanoidná bytosť. Tak kde vzal ľudské hodnoty? Kto ho naučil morálke, svedomiu, rozlišovať dobro a zlo a porozumieť ľudským bytostiam? Hlavný hrdina je existencia taká odlišná od tej našej, že si text priam vyžaduje, aby to z neho sálalo. Ja viem, že s odlišnými postavami sa čitateľ ťažko stotožňuje, že aj zvieratko, robot či ent musí premýšľať ľudsky, ak to má byť klaďas. Ale tento rozprávač je taký odlišný od človeka, a pritom taký ľudský, že nie, toto naozaj neberiem. K tomu nie príliš nápaditý jazyk a budúcnosť vykreslená primálo odlišne od súčasnosti… Slabší priemer.

 

29. poviedka

Táto vyzerala sľubne. Také živé postavy som v doteraz hodnotenej várke ešte nezažila. Sú krásne charakterizované, nie polopatistickým opisom, ale (mojimi obľúbenými) drobnými detailmi, útržkami spomienok, svojským vyjadrovaním. Dobre charakterizovaný je aj vzťah medzi nimi a prežívanie šoku a desu z neuveriteľného diania, ktorého sú svedkom. To je, inak, častý problém poviedok naprieč všetkými troma žánrami: Ako realisticky opísať reakciu civilistu na fantastické dianie?

S dejom je to však, žiaľ, už horšie. Myslím, že aj alkoholom omámené a zmyslom pre humor oplývajúce postavy by humor v ich situácii prešiel. To je ale možno len vec názoru. Rozhodne však nesúhlasím s koncom, ktorý z hororu urobil grotesku. A čo nejaké náznaky, možnosti vysvetlenia toho, čoho boli postavy svedkami? Aj podľa názvu som si sľubovala viac, hoci nebol celkom odveci. Nadpriemer.

 

30. poviedka

Aj toto bol horor. Ale gramatický. Toľko chýb som ešte v žiadnom súťažnom texte nevidela, vrátane neznalosti úplne elementárnych vecí, ktoré sa vyučujú už od prvej triedy. Chybná je v priemere každá druhá veta. Podobne slabý je aj dej – čo sa dalo očakávať, veď keby mal autor dostatočne načítané, azda by si všimol, ako sa slová správne píšu. Dve decká s nedostatočným (neukončeným) vzdelaním ohľadom kozmonautiky, ktoré sa vzájomne neznášajú, ba jedno z nich trpí duševnou chorobou, letia na základňu na Mesiaci. Letia tam, prosím pekne, v rakete – že sa tá vec, kam pcháme kozmonautov, tak nevolá, márne vysvetľujem už pätnásť rokov. Pointa v tomto podaní pôsobí naivne. Pointa má už sama osebe silný nábeh na patetickosť, ale neskúsené podanie ju dorazí. Ale predsa jeden aspekt príbehu nie je až taký zlý, aspoň v porovnaní s ostatnými. Je ním charakteristika postáv a ich vzájomné dialógy. Nie, nie je to dobré, ale nie je to ani také zlé, ako by sa dalo od celkovej nízkej úrovne textu čakať. Veľmi slabé.

Recent Posts

Leave a Comment

Start typing and press Enter to search