Blog 06: Štyri prsia, ktoré prekonali Total Recall

 kategória porotcovský blog

Porotcovský blog Mária Zeumera – časť šiesta, v ktorej je tajná organizácia chrániaca nás proti neznámej entite, ale aj emzáci vyznávajúci metal, prvý kontakt, futuristickú Nitru, dvojčatá v čarodejníckej fantasy, dvojčatá v horore, démonov, víly aj čarodejnice a jednu tolkienovskú herézu… 😊

Mimochodom, naďalej platí, že poviedky v hodnotení schválne nie sú označené číslami, pod ktorými sú v súťaži zaregistrované. Svoju konkrétnu poviedku budete musieť spoznať na základe popisu porotcu. K svojmu textu sa verejne nepriznávajte, v čase prvého kola porota musí hodnotiť poviedky bez znalosti mena autora.

šesťdesiatjeden

Paradoxne mala táto dvojstranová miniatúra viac napätia, gradácie a bolesti, ako šestnásťstranové elaboráty, čo sa mi tu pripletú pod ruky. Autor v nej nebudoval expozíciu. Netýral ma rozvláčnymi opismi a násilným presviedčaním o nutnosti uveriť atmosfére. Zameral sa na posledných päť minút utrpenia v živote jednej ženy a vložil do nich nežnú poetiku, ktorá podporila celkový význam a pointu. Nežné násilie a úľava. Zvláštna kombinácia, no funguje.

šesťdesiatdva

V tomto prípade si toho autor nabral viac, ako zvládal zjesť. Príbeh o tajnej organizácii, ktorá má chrániť ľudstvo pred akousi neznámou entitou. Využíva na to upravených vojakov a riadi ju zlovoľný človek. Miestami poviedka pripomína príbeh, ktorý rozpráva malé dieťa, ktorého myšlienky predbiehajú ústa o sto kilometrov, takže než dokončí jednu myšlienku, načína druhú a vy sa tak úspešne strácate v kontexte. Príbeh navyše vyznieva naivne a záver autor prilepil tak nasilu, že by sa zaň nemusel hanbiť ani architekt rómskej osady. Poviedky nepotrebujú nutné dopovedanie rámcujúceho príbehu. Úplne by bolo stačilo poriadne premyslieť linku hlavnej hrdinky vo vzťahu k agentúre.

šesťdesiattri

Na túto poviedku mám dva protichodné názory. Na jednej strane autor ponúkol vnútorný svet človeka, ktorý čelí stresu, zmäteniu a bezprostrednému nebezpečenstvu. Zachytáva prúd myšlienok, ktoré sa nám premieľajú v adrenalínom presýtenom mozgu.

Na strane druhej je tu chaotický príbeh s divným prológom a epilógom, ktorý ma v celkovom kontexte neoslovil. Bohužiaľ, oceňujem skôr dobrý príbeh než technický konštrukt. Teda slabší priemer.

šesťdesiatštyri

Za túto neochvejnú obhajobu metalovej kultúry si autor zaslúžil skutočne veľké bezvýznamné plus na mínusovej stupnici. Ale nie.

Je zaujímavé pozorovať, ako sa naše obľúbené témy dostávajú do literatúry. Nápad to nie je na zahodenie. Hudba je, predsa len, univerzálny jazyk. A metal si túto pozornosť rozhodne zaslúži. Problém je, že je to málo. Keď ma niekto živí dlhými stranami textu o nadržaných vyhajpovaných emzákoch, ktorí zahoria láskou k metalu, čakám finále minimálne ako od Nazarethu. A ohňostroj. A dostanem čo? Beckovské Xichty. Takto tá poviedka ostane v rovine anekdoty z Jožka Fľaka, a nie je z tých lepších. Dám body za nápad, za emzácku reč, čo pripomína rómčinu a štyri prsia, ktoré prekonali Total Recal!

šesťdesiatpäť

Prvý kontakt sa v mnohých sci-fi kultúrach berie vážne. Predchádza mu pozorovanie, mnoho predpisov a zákazov a hlavne citlivý prístup, aby ste neskončili v labáku. V tomto prípade sa s tým autor nepáral a skrátka nechal hlavnú hrdinku doslova spadnúť do príbehu. Ako Majku z Gurunu. Ešte šťastie, že šlo o humanoidné druhy tak podobné. A pekná žena, je pekná žena. Nedozvieme sa síce, aký veľký technický rozdiel tu je, keďže nevedia, čo je robot, ale zmrzlinu poznajú. No ich xenofília nám môže byť príkladom.

S nelogickou, ale vtipnou pointou je to relatívne dobre napísané milé čítanie.

šesťdesiatšesť

Je skutočne ťažké napísať to tak, aby vás to neurazilo a neodradilo. Usudzujem, že pri tomto texte ide o mladšieho autora a ja si skutočne vážim každého jedného z vás, ktorí ste sa odhodlali ísť s kožou na trh! Pamätajte teda, že toto je cesta k zdokonaleniu sa.

Príbeh z futuro Nitry. Dokonca pozitívny (čistá voda, elektromobily). To beriem. Čarovný písací stroj ako časové prenášadlo – fajn! Ale príbeh typu: „Někam dete, zakopnete, upadnete, vstanete a dete dál.“ (Ľ. Sobota), je prosto málo. Niekam to musí smerovať. Niečo nám tým chcite povedať. Áno?

A skutočne som veril, že neopravené texty už máme všetky za sebou. Takže pre veľký úspech opakujem: KONTROLUJTE SI TEXTY PROSÍM!!!

šesťdesiatsedem

Pekne napísaná čarodejnícka fantasy s dôrazom na citový svet detí a materinskú lásku.

Zachytiť vnútorný svet detí býva ťažká úloha. A pokiaľ ide o dvojčatá, je úloha o to ťažšia. Tie sa vyznačujú zvláštnymi vlastnosťami aj bez kúziel a čarov. Možno presne to bolo inšpiráciou k napísaniu tejto poviedky.

Oceňujem morálny a výchovný rozmer, ktorý sa tu jemne obtrel o myseľ čitateľa. Rovnako tak, že sa autor zaobišiel bez krviprelievania a zbytočných obetí a dal tak vyznieť tej jedinej a podstatnej. Dojem máličko skalila klišé džendžer poznámka, no bola zmetená vetrom do nenávratna. Rád by som si prečítal, ako to bolo ďalej.

šesťdesiatosem

A zase tie dvojčatá. Náhoda? Nemyslím si!

Zatiaľ asi najbližšie k tomu, čo si predstavujem pod značkou „H“. Tajomné, psychiku ničiace, mindfuck vyvolávajúce a dokonca som sa musel vrátiť na úvod a čítať ZNOVU! Ale také už asi špedičné firmy sú. No nie? Keď to vidíte na diaľnici, či špedičnom moste, máte pocit, že ste v horore. Okolnosťami to pripomína Kinga. Možno je to tými dvoma kávami, ale mne sa to páčilo. Síce ma záver celkom neuspokojil, ale segmenty príbehu do seba zapadali výborne. Takže neviem. TOP? Nie TOP?

šesťdesiatdeväť

Tak zaradom. Uvádzať v poviedke, že sa zakladá na skutočnej udalosti je zbytočné. Myslím, že za to nijaké body navyše nie sú. Iba čo to moju pozornosť zbytočne pripútalo k danému faktu. Koho by tento palimpsest upútal, ten by si ho vyhľadal aj sám.

Rovnako tak epilóg na záver nepôsobí veľmi podarene. Ako by bol len nutným dopovedaním. Nehovorím, že informácia v ňom je zbytočná. To nie! Čakal som niečo podobné, no myslím si, že to malo byť urobené inak.

Námet nie je zlý. Sám som prečítal pár knižiek o exorcizme a mám na to svoj názor. Reakcie postáv však boli programové. Aby to šlo autorovi na ruku. Zjednodušovanie roboty. Bolo to, ako by také veci zažívali bežne. Naozaj?

Záverom, textu chýbala akási grácia a ladnosť. Je to na reparát.

sedemdesiat

Tak som zas dočítal epopeju!!! Viac ako zážitok cítim hnev. Že som zas zabil kopu času a dostal… nič? Nie, to by nebola pravda. Dostal som depresiu, smútok, túžbu objať svoje deti, ale dobrý príbeh nie. Čo to malo byť? Detský pohľad na svet výborný, ťaživá amtosféra OK, ale tam to končí. Ani vysvetlenie, ani pochopenie. Len domnienky a dlhý únavný text!

sedemdesiatjeden

Hovorí sa, že len žena pochopí potreby inej ženy. Nuž, táto poviedka dala výroku nový rozmer.

Príbeh o sériovom vrahovi z Bratislavy podaný ako článok zo ženského časopisu, pojednávajúci o partnerskom stereotype, by ani nemusel byť takým zlým nápadom, ako vo finálnej podobe vyznel. Text opäť pôsobil chaoticky. V zmätku sa strácala nie len postava rozprávača, ale aj čas rozprávania. Bol – bude – urobil – urobí – robí… tak ako?

Oceňujem koniec poviedky. Autor tu urobil to, čo (minimálne) očakávam pri „H“ poviedkach, a to náznak riešenia záhady. Good for you!

sedemdesiatdva

Víly, čarodejnice, prírodná mágia a trocha toho ženského „Maj sa rada. Aj ty si zaslúžiš šťastie. Svojim deťom nič nedlžíš!“

Čítalo sa to dobre a napriek dĺžke textu, ktorá dosahovala maximum ma dej neunavoval, ale ťahal ďalej. Nepadám z toho na riť, no rozhodne patrí medzi tie lepšie čarodejnícke ortodoxné fantasy.

sedemdesiattri

A po čase opäť jedno autorské cvičenie, tento raz na tému démoni unášajúci deti. Nechýbalo ani veľké tajomstvo na záver, ktorému rozumie len autor alebo niekto, kto má našprtanú Bibliu. Ja tom nie som.

Dobre napísané, škoda talentu.

sedemdesiatštyri

Snové a symbolické. Poviedka s poučením, ako by sme mali žiť a ako by sme nemali zahodiť ani jeden deň, lebo nevieme, či nie je posledný. Je to otrepané, ale ja to beriem.

Čo neberiem, je ten filozofický koniec a to, že zas nerozumiem pravidlám príbehu. Je to sen? Je to naozaj?  Je mŕtvy on alebo jeho rodina? Na konci toho všetkého mohli pokojne zastreliť mňa.

sedemdesiatpäť

Táto poviedka by mala byť zmazaná a všetky jej kópie spálené! Je to heréza vo svojej najčistejšej forme. Slniečkársky pamflet plný lží a poloprávd. Tolkien sa musí v hrobe obracať. Čo obracať! On tam v tomto teple môže pokojne robiť ventilátor!!!

Fu! A teraz k textu. Výborne napísaná poviedka z prostredia Stredozeme, z obdobia po Veľkej vojne. Pre mňa je vzácna, nakoľko autori opustili Stredozem rovnako, ako elfovia. Prečo? Neviem. Azda úcta, možno strach… možno mali pocit, že už nie je čo rozprávať.

V tomto prípade autor siahol, po socialistickej interpretácii tohto klasického diela, a trošku sa pohral s jeho reáliami. Niečo pridal, za čo má pochvalu. Inak by to bolo iba prehadzovanie starých vecí z kopy A na kopu B. Núti nás zamyslieť sa nad tým, aká krehká je idea utópie, a že zdravý rozum je nadovšetko!

No aj tak by mal za to, čo spáchal visieť z najvyššej veže Minas Tirith a jeho mršina by mala byť vláčená rohanskými žrebcami po pláňach Pelenoru!

Recommended Posts

Pridať komentár

začnite písať a stlačte enter pre vyhľadávanie