zacinameKeď som bol oslovený ako porotca z ľudu v súťaži Martinus Cena Fantázie, spolu s nadšením sa objavili aj obavy. Jednak z toho, či sa stihnem dôkladne povenovať každej z toho množstva poviedok, a jednak preto, či sa mi podarí vypichnúť tie najlepšie. Avšak krátko po tom, ako som sa pohrúžil do čítania, išlo všetko, takpovediac, samé. Príspevky sa rôznia, témy sú pestré, i keď niektoré námety sa sem-tam opakujú. Nič to ale nemení na fakte, že všetci sme sa v rámci súťaže stretli ako milovníci písaného slova, a hoci nie každý skončí na stupni víťazov, už len samotná účasť prispieva k potrebnému rozvoju literatúry. A to nielen na poli fantastiky, veď koľké z poviedok obsahujú romantiku, humor, psychologizáciu, pohľad do histórie...? Dnes tu máme várku prvých desiatich poviedok, hodnotenie je v plnom prúde, držme si navzájom palce, aby sme to s vervou a nadhľadom dotiahli do úspešného konca :-)

 

1. Poviedka sa usiluje pôsobiť ako psychotriler s malým náznakom hororu v samotnom závere, ale je otázne, či sa autorovi alebo autorke (pri ďalších hodnoteniach zvolím generické muskulínum, snáď mi dámy odpustia) darí navodiť správnu atmosféru. Pravopis pokrivkáva (chýbajúce čiarky, niekoľko hrubíc...) a štylistika je tiež veľmi jednoduchá. Zdá sa, že ide o mladšieho autora, u ktorého sa ešte predpokladá ďalší literárny vývoj. Nezaškodilo by viac čítať, slovná zásoba je pri písaní základ. Koniec nie je prekvapivý, dokonca je pointa až príliš zdôrazňovaná, posledné štyri riadky by v poviedke už vôbec nemuseli byť a bola by o to údernejšia.

Nejako mi však unikali súvislosti. Chápem zámer šokovať, ale... Jana núti manžela Jozefa, aby zabil synovho učiteľa, ktorého podozrieva z jeho únosu. Mylne. Za všetko môžu susedia, lenže... kde a chlapcovo telo uchovávali? Polícia ich určite musela vypočúvať tiež. A stráviť ľudské mäso nie je pre organizmus zase také ľahké... Príbeh neobstojí v komplexnej rovine reálií.

 

2. Zaujímavý námet ohľadom magickej knihy stroskotal na nezáživnom vyústení. Čitateľ už od okamihu jej nájdenia vie, ako to dopadne a že hlavná postava ju využije na pomstu mužovi, čo ju znásilnil. Žiadne prekvapenie sa nekoná, škoda dostatočne nevyužitej zápletky. Neprospieva tomu ani zdĺhavý úvod, zbližovanie párika sa dalo zapracovať v rámci kratšej retrospektívy. Autor poviedky má však bohatú slovnú zásobu, text sa číta ľahko, i keď miestami natrafíte na trochu kostrbaté vety a pravopisné chyby (napríklad - Aubree ju hodila naspäť do skrine, podišla k oknu a pohľadom sledovala korunu listnatého stromu naproti chatky... Posledné, čo bolo potrebou bola Aubree krv... Okolitý susedia hovorievali, že dieťa je týrané. Nevedel sa totižto sám oň postarať).

 

3. Zručne napísaná poviedka s presahom do podmorského sveta. Zaujímavé prostredie aj námet, hlavného hrdinu som si obľúbil aj na takom krátkom priestore - hľadač stratených podmorských pokladov, potýkajúci sa s rozchodom, ktorému jeho bývalá zanechala mapu k potopenej konštrukcii. Výborné východisko, dej si zachováva dynamiku, text je pomerne dobre zvládnutý štylisticky i technicky. Autor mohol možno trochu viac rozpracovať motívy Mirandinho konania, priestor na to mal, takto pôsobí príbeh neucelene. Poviedku však určite radím medzi lepšiu polovicu.

 

4. Prvá poviedka, ktorá ma pohltila obsahom, štylistikou, záverom... Autor vie pracovať s textom, píše pre čitateľa, nielen pre samotné písanie. Hlavná postava Agora poskytuje veľa aj na malom priestore, rovnako ako zhluk domcov, kde sa príbeh odohráva. Chválim výborne vystihnutú atmosféru strachu z vyčíňajúceho démona aj vykreslenie postáv. Konečne niekto, kto vie, ako ich odlíšiť. Nestačí na to iba meno, autor pracuje aj s ich rečou, vlastnosťami, minulosťou. Ide o jednu z dlhších poviedok, ale prečítaná bola raz-dva. Na počudovanie mi až tak nevadilo ani zopár zablúdených hrubíc. Nijako totiž nenarúšali pôžitok z výborného čítania, rovnako ako ani mierne klišé ohľadom záhadnej knihy. Zdá sa, že sa bez nej pomaly nezaobíde žiadna fantasy, skoro ako akčný film bez USB kľúča s nebezpečnými informáciami...

 

5. Poviedka o vidieckom vodníkovi túžiacom po pomste je napísaná ľahkým, svižným jazykom, tajomno je dávkované rovnomerne a útok na hlavnú hrdinku Aničku bol opísaný naozaj napínavo. Až na jeden detail – že autor dvakrát po sebe vysvetľuje, že okno sa nedá otvoriť pre odlomenú kľučku. Nezaškodilo by si poviedku po napísaní ešte po sebe poriadne prečítať, aby sa predišlo podobným zbytočným chybám (a niekoľkým preklepom). Znižuje to celkový dojem. O priečku vyššie ho však vyzdvihuje spojenie rozprávkových prvkov s hororom, ktoré sa deje prirodzene a počas čítania vôbec netušíte, ako súboj s bytosťou dopadne. V mojom ponímaní ide o poviedku, ktorá mi iste utkvie v pamäti.

 

6. Príbeh zasadený do obdobia Veľkej Moravy opantá autorovou znalosťou dobových i reálií a historických súvislostí, ale vopred by ste mali byť pripravení na to, že ak nie ste znalcom našich dejín, veľa z príbehu nepochopíte. Autor sa po vzore eposu Jána Hollého vrhá vo svojom rozprávaní priamo do centra diania, bez vysvetlení, opisov či ozrejmenia vzťahov. Jediné, čo je vám spočiatku jasné, je Bogislav ako hlavná postava a Svätoplukov brat a jeho temné postavenie na hrade. Možno trochu nepochopiteľne pôsobí spočiatku jeho boj proti vojskám nemŕtvych, v tomto prípade si to pýta aspoň minimálne objasnenie už o niečo skôr. Poviedka sa vyznačuje výbornou štylistikou, kompozíciou, námetom... ale mne osobne tam čosi chýba, čosi, čo by čitateľa viac vtiahlo, akoby bolo dôležitejšie napísať po formálnej stránke skvelý text, ale bez prihliadnutia na čitateľa.

 

7. Podľa názvu by som obsahovo tipoval čokoľvek, ale určite by mi ani na um nezišla intergalaktická kulinárska šou. Počas celého čítania mi neschádzal úsmev z tváre. Iste, jednotliví súťažiaci, porota, priebeh reality šou by si možno zaslúžili väčší ponor, ale aj na tom malom priestore sa vystrieda pestrá plejáda bytostí. Autor u mňa vrchovato zabodoval humorom, nadhľadom, iróniou a paródiou úpadkových programov. Pripomína Stopárovho sprievodcu po galaxii, už chýbali len uteráky, čo treba vnímať ako pochvalu. Napísať také svižné, vtipné a pritom ľahko pochopiteľné dielko je umenie.

 

8. Poviedka, pri ktorej mi ako prvá udrela do očí nulová práca s formou textu. Ide o jednoliaty celok bez akýchkoľvek odstavcov, čo pôsobí „neučesane“. Našťastie to autor vyvážil zaujímavým námetom o tom, ako sa vojak za čias komunizmu zamiloval do mimozemšťanky, vďaka čomu prišiel o kariéru a podľa mienky iných aj o rozum. Všetko je rozprávané z pohľadu jeho kamaráta, ktorý využil zanechané technológie. Čakal som viac. Prakticky išlo len o prerozprávanie udalostí, chýbal zreteľnejší dej, aj keď s ohľadom na celkový obsah by to už mohlo byť príliš „preplácané“.

 

9. Ďalšia poviedka písaná formou jediného odstavca, ale už o niečo kratšia ako tá predošlá. Chlapík nájde čarodejnicu, lebo chce od nej pomoc v pátraní po zmiznutej sestre, a ona ho zabije. Jasný úvod, jadro aj záver, ako v školskom slohu. Jazyk v norme, atmosféra ujde, ale námet príliš slabý na to, aby utiahol záživnejší a bohatší dej. Dalo sa by to určite spracovať aj zaujímavejšie, takto zapadol príbeh kdesi pred polcestou.

 

10. Prvá poviedka, ktorú som mal problém prečítať do konca, ale napokon som to zvládol. Nedozreté písanie prejavujúce sa v nedôslednej konštrukcii postáv, kostrbatých dialógoch a slabej štylistike (napríklad – Pred sebou mala rozmazaný obraz čohosi... Pani Morenčiová začala byť bezradná, asi prvýkrát ako ju Alma videla... Snažila sa potláčať svoje spomienky, ale vedela, že Kenzo ich všetky, do poslednej kvapky vysal z jej mysle a začal cúvať... Sedela na balkóne medzi davom ľudí). Čitateľ vie, že Alma vyhľadala svojho známeho, čarodeja, aby jej pomohol po tom, ako ušla z väzenia. Lenže ich rozhovor je mätúci, skáču z témy na tému, až napokon máločo dáva väčší zmysel. Škoda, námet je zaujímavý, ale spracovanie nedostatočné. Snaha o tajomno končí v chaose.