marek 2Sám sa čudujem, s akou rýchlosťou som sa pustil do čítania vašich poviedok. Musím však uznať, že väčšinou sú naozaj kvalitné a zábavné, preto ani u mňa nechýba chuť čítať. Aj keď je možno priskoro kričať "hop", sme predsa len na samom začiatku a drvivá väčšina je stále pred nami. Teraz z iného súdka - potešilo ma, že niektorí snaživci sa tak rýchlo snažili nájsť v hodnoteniach určitý systém. Samozrejme, nepotvrdím jeho správnosť, ale nezabúdajte, že porotcovia sú niekedy škodoradostné tvory a radi sa pohrajú s vaším vnímaním (domyslite si k tomu diabolský smiech, pekelné plamene v pozadí a spokojné mädlenie rúk). Dúfam, že som sa tým nedotkol ostatných porotcov, nerád by som spôsobil prieky v našej malej, ale iste vrelej skupinke :-) Myslím, že už bolo dosť rečí, poďme na hodnotenia.

 

11. Krátka poviedka z prostredia domova pre duševne chorých pacientov. Stará pani Zita umrie a až vtedy pracovníčka domova pochopí, že nebola narušená, ale vďaka svojim okuliarom videla mŕtvych. Dobrý námet, ktorý opäť narazil na slabé spracovanie. Odkiaľ sa okuliare nabrali a ako fungovali? Kto by sa ich mohol zmocniť po tom, ako sa ich hlavná postava vzdala, a čo by s nimi spravil? A vôbec, prečo autor ukončil svoju poviedku tak... bezducho? Príbehu chýba dynamika, a keď už aj máte pocit, že sa ide udiať čosi významné, čelíte napokon pasivite a nezáujmu. Chcelo by to väčšiu prácu s postavami a prekážkami, ktoré musia prekonať. A tiež zapracovať na štylistike. Už len prvý odstavec prekypuje ukazovacími zámenami, ktoré priam kolú oči...

 

12. Dokonale vyvážená poviedka, ktorá si udržiava vysoko nastavenú latku od začiatku až do konca. Číta sa krásne ľahko, bez rušivých elementov vo forme pravopisných či štylistických chýb. Autor si zjavne váži nielen jazyk, ale aj čitateľa. Predostiera mu príbeh o zvrhnutí kráľa Oravy za pomoci zbojníckej družiny a tajomných Dračích jazdcov. Výborná atmosféra, krásne zobrazené reálie a dokonca aj početné postavy na malom priestore. Viem si predstaviť, že by sa poviedka dala rozpísať aj do rozsiahlejšej podoby, námetov i postáv je na to dostatok. Autor má talent, dar reči a mňa ako porotcu svojím príspevkom nadmieru potešil.

 

13. Pri niektorých kratších poviedkach je škoda, že nie sú rozpracované do rozsiahlejšej formy, no pri niektorých dlhších textoch trpíte, pretože sa nie a nie dopracovať ku koncu. To je, žiaľ, aj prípad príspevku o záhadnom predajcovi tapiet, ktorý svojím tovarom vťahuje zákazníkov do sveta medzi dimenziami. Sci-fi námet je skôr v úzadí, jadro tvorí policajné vyšetrovanie, ktoré sťahuje poviedku dolu, pretože postupy, postavy a dialógy nedosahujú úroveň ani slabého krimiseriálu. Autor si navyše svoju poviedku po sebe mohol aspoň prečítať, vyvaroval by sa zbytočným a početným preklepom, chýbajúcim úvodzovkám, nedôslednej priamej reči, zlému skloňovaniu... Potenciál tu je, treba však na ňom poriadne zapracovať.

 

14. Autorovi poviedky sa nedá uprieť jedno – vytvára pekné opisy. Len škoda, že keď príde na epickú zložku, tak začne jeho talent pokrivkávať. Príbeh o mladom Malkovi, ktorý sa chce stať mágom napriek nesúhlasu otca, má čosi do seba, ale, jednoducho povedané, chýba mu šťava. Dej je príliš rozťahaný, prospelo by mu vyškrtanie zbytočných hluchých pasáží, trochu ho aspoň zachraňuje záver, ktorý prichádza so zaujímavým zvratom. Ale napísať istý počet strán len kvôli šokujúcej pointe nestačí. Dôležité sú aj úvod s jadrom, nielen vyvrcholenie. Odporúčam zapracovať na gradácii aj na písaní priamej reči.

 

15. Vynikajúca poviedka, ktorá aj na malom priestore rozohrala poriadnu dávku napätia. Skvelo spracovaný dej a výrazné postavy zasadené do sveta nesmrteľných bytostí. Autor predstavuje aj mytológiu sveta z inej dimenzie, robí to funkčne a s ohľadom na rozvoj príbehu. Postavy si obľúbite v momente, ako vstúpia na scénu – či už ide o mladíka Kaela, tragickú dcéru aristokratov, alebo nevšedného komorníka. Nestíhate sa nudiť, nasleduje jeden zvrat za druhým. Táto poviedka by sa dala poľahky rozpracovať aj do niekoľkodielnej románovej série, je v nej veľký potenciál. Len tie čiarky by mohli viac poslúchať a nezaškodilo by ani zameniť slovo chýri za chýry.

 

16. Pri tejto poviedke som mal neraz chuť smiať sa, čo však zaiste nebolo autorovým zámerom. Prílišná snaha o nečakané zvraty a široký záber sa, žiaľ, minula účinku. Niežeby sa stále čosi nedialo, ale dej vyznieval pomerne nesúvisle a jednotlivé udalosti boli neraz akoby vytrhnuté z kontextu, najmä úvodný teroristický útok, pri ktorom dostala moja bránica poriadne zabrať. Nasledovalo zamknutie na latríne pod vplyvom chemických látok, zmena v neurologickej činnosti, nezmyselne nepodložený pohlavný styk so Smrťou a následné otehotnenie... Mnohé veci boli celkom mylné (reakcia postavy po tom, ako došlo počas útoku k výbuchu a streľbe: „Nuž, asi to bude vážne.“ To ako fakt? Ani postava Petry nemala hlavu a pätu – úmysel osloviť šoféra električky, vzápätí jej vystúpenie, potom záchrana dieťaťa namiesto toho, aby prenechala svoje miesto aj jeho matke... Neskôr sa spomína, že sa nemala kam po útoku vrátiť, hlavne že pár strán predtým trávila čas so sestrou, ktorá jej hovorila, že sa cez víkend stretnú u rodičov). Ach... Nechcem použiť priamo slovo zlé, ale aby som len nehanil, záver bol celkom fajn.

 

17. Prvýkrát sa mi stalo, že nemám o poviedke takmer čo povedať, pretože vo mne vôbec nič nevyvolala. Čo je v podstate aj dobre, lebo aspoň nemusím nič kritizovať. Ide o čistokrvné science fiction o „zbere“ Posledných pozemšťanov z rôznych planét, aby si opätovne založili spolu nový domov. Hlavná postava Mia (hovoriť o hrdinke sa mi zdá prehnané) je jednou z nich, aj keď nie je stopercentne presvedčená o tom, že sa všetci dočkajú šťastného konca. Vyhlásenie kapitána Jasona predsa len znejú príliš pateticky. Mia sa púšťa do pátrania po pravde, ktorá sa jej napokon aj naskytne... Oceňujem autorovu snahu o skutočne komplexný popis planét a podrobné vysvetlenia. Je očividné, že si dal záležať na tom, aby ho nikto neobvinil z nedôslednosti. Otázne však je, či autentickosť, opisnosť a vedeckosť nestúpajú na úkor emotívnosti a záujmu čitateľa o osud postáv...?

 

18. Poviedka, ktorá sa ako jediná z tých, čo som doteraz čítal, odlišovala formou (aj názvom, ktorý vyznieva mierne vulgárne). Nejde o viazaný text, ale o rozhovor medzi redaktorkou bulvárneho plátku a ženou presvedčenou, že mravenčiari sú mimozemšťanmi obývajúci Zem už milióny rokov. Teším sa, že autor sa usiluje prísť s niečím invenčným, poviedka sa vďaka forme číta ľahko, dynamicky, nezaplavuje čitateľa balastom. Aj práca s jazykom je na dobrej úrovni, rovnako ako nádych irónie v postave redaktorky. Ku koncu som sa už zľakol, keď zmenila svoj postoj, ale napokon som musel s úsmevom pokrútiť hlavou nad autorovou náruživou bodkou.

 

19. Príbeh založený na romantickom a, samozrejme, ako to už býva, zakázanom vzťahu medzi nymfou a elfom. Ide o celkom príjemnú rozprávku, ktorá napriek očakávanému tragickému vyústeniu končí pomerne sladko. Príbehu však chýba napätie, všetko je postavené na láske a ochote prekonať akúkoľvek prekážku, aj keď aj v tomto smere to bolo pomerne slabé. Pár možností tu bolo – nymfin nejasný pôvod, jej cesta k dryádam, záhadný menič podôb (hoci nechápem, načo sa autor uchýlil k anglickému výrazu). Možnosti strhnúť čitateľa ostali nevyužité, ani pravopis a bohatosť slovnej zásoby sa neprejavili v dostatočnej miere. Chce to viac čítať a uvedomiť si, že bez poriadnych zápletiek a prekážok bude dej chudobný a čitateľ znudený.

 

20. Podľa názvu som si spočiatku myslel, že autor poukazuje na súvis s náročnosťou usporiadania koncertu. Až v závere sa pointa odkryla v plnej paráde, hoci isté náznaky (no dobre, možno poriadne veľké) badať už aj skôr. Výborný námet, vo svojej podstate veľmi jednoduchý, dokázal autor poňať s humorom a nadhľadom, i keď istá československá diva (nápovedou je Helena) by sa pri čítaní usmievala zrejme iba s veľkým sebazaprením. Pobavila aj zmienka o Lučenci, a vôbec – prepojiť celosvetovú záležitosť s našou malou krajinou je určite krokom vpred, pretože mnohí autori akoby zabudli, že aj v obrovských galaxiách máme predsa aj my svoje miesto. Apropo, keď už sme pri tom, jedno či dve miesta na tom koncerte by som si rád zarezervoval aj ja :D